Príprava poslednej rozlúčky

Zorganizujte si rozlúčku tak, ako chcete, nepozerajte na to, „čo sa má“. Môžete, aj keď sa to bežne nemusí robiť:

-Ak cítite potrebu milovaného blízkeho po smrti umyť, obliecť, učesať, nalíčiť, uložiť do truhly, podržať ho v náručí, porozprávať sa s ním a pod., požiadajte o to personál nemocnice alebo pohrebnej služby.

-Ak náš blízky zomrel doma, pokojne si doprajte čas byť s ním spolu sami. Rozlúčte sa s ním v pokoji a nechajte, aby sa s ním rozlúčili aj ďalší blízki. Odporúčanie austrálskej sprievodkyne zomieraním a obradmi poslednej rozlúčky Zenith Virago je: „Skôr než po mobile, siahnite po kanvici s čajom a doprajte si čas.“

-Môžete si slobodne vybrať pohrebnú službu, ktorej zveríte do starostlivosti telo zosnulého. V prípade úmrtia v zariadení to môže byť aj iná, ako tá, ktorú oslovila inštitúcia po jeho úmrtí.

-Premýšľajte, akú rozlúčku by váš milovaný chcel mať, ak by ste s ním počas života o tom hovorili, resp. urobte ju takú, akú si prial. Môžete mu zariadiť úplne iný obrad ako je bežne zvykom. Môžete ho vymyslieť, ako to cítite vy, alebo ako by si to prial zosnulý.

-Posledná rozlúčka sa môže konať aj na úplne inom mieste ako je zvykom, napr. na obľúbenom mieste zosnulého, v záhrade, prírode, kaviarni a podobne. Môže mať charakter spomienkového stretnutia rodiny a priateľov, alebo to môže byť výlet na miesto spojené so zosnulým.

-Pozvite ľudí, s ktorými chcete zdieľať tieto okamihy. Nemusíte nikoho pozývať zo slušnosti.

-Môžete sa osobne zapojiť do prípravy a priebehu poslednej rozlúčky. Ak máte možnosť a silu zhotoviť a vyzdobiť truhlu vlastnými rukami, pokúste sa o to. Môže to byť veľmi ťažké, ale zároveň aj naplňujúce. Môžete o to požiadať napr. blízkych priateľov (niektorí ľudia vnímajú takúto prosbu ako poctu). Môžete zostaviť hudbu, pripraviť fotografie, alebo iné špeciálne premietanie, napiecť niečo na smútočnú hostinu, zviazať kyticu z lúčnych kvetov, napísať rozlúčkovú reč…

-Rozlúčkovú reč môžete nielen napísať, ale aj prečítať, ak sa na to cítite. Môže to byť veľmi ťažké, ale zároveň aj cenné a uvoľňujúce, najmä, ak ju napíšete zo srdca ako vyjadrenie vašej lásky. Čokoľvek napíšete, ľudia určite ocenia. Pomôže vám, ak si ju vytlačíte s väčšími písmenami, počas čítania budete zhlboka dýchať, pričom sa nemusíte ponáhľať. Pripravíte si pohár vody a kedykoľvek pocítite sucho v ústach, napijete sa. Dôležité je, aby ste na seba nekládli žiadne nároky. Čokoľvek sa udeje, je v poriadku. Ak sa zaseknete, budete plakať, ak reč nedokončíte, všetko je v poriadku. Každý to pochopí. Buďte len sami sebou, autentickí, kým naozaj v tej chvíli ste.

V prípade kremácie tela, môžete popol zosnulého vysypať či rozprášiť aj mimo oficiálny cintorín, vždy však s povolením majiteľa pozemku. Miesto posledného odpočinku môžete oživiť napr. vysadením stromov či kvetín a pod.

-Ak cítite potrebu, zostaňte s telom zosnulého pred začiatkom pohrebu chvíľu osamote (môžete si to aj špeciálne dohodnúť s pohrebnou službou), povedzte mu v duchu alebo nahlas to, čo ste mu počas života nestihli povedať, rozlúčte sa s ním v potrebnej intimite.

-Namiesto smútočného venca môžete priniesť kvety z vlastnej záhrady a ušetrené peniaze venovať na pamiatku zosnulého nejakej dobročinnej organizácii.

 

Ako pripraviť deti na pohreb:

Aj keď sa nám môže zdať pohreb priťažký, nevhodný pre deti a nechceme ich vystavovať toľkej bolesti, pokúsme sa o tom s nimi porozprávať a ponúknime im túto možnosť. V opačnom prípade sa môže stať, že dospelí spätne cítia smútok, že sa ako deti nemohli na pohrebnom obrade zúčastniť. Môžu mať pocit, že boli z toho akoby vylúčení. Ak dieťa má záujem zúčastniť sa na pohrebe, je užitočné a vhodné porozprávať sa s ním o tom, čo sa na pohrebe bude diať . Predovšetkým je potrebné mu vysvetliť, že telo, ktoré sa pochová, už nefunguje, nedokáže sa hýbať a necíti bolesť. Môžeme si pomôcť analógiou z prírody.

Rešpektujme však, ak dieťa nemá záujem zúčastniť sa na pohrebe. V takomto prípade mu môžeme ponúknuť rozlúčiť sa so zosnulým aj iným spôsobom, napr. že doma zapálime sviečku, zasadíme kvet či strom na počesť zosnulého, alebo vytvoríme niečo na pamiatku. Niektorým deťom viac vyhovuje tvorba, napr. môžu napísať list, nakresliť obrázok, vymodelovať predmet, čokoľvek. Môžeme tiež spolu vytvoriť spomienkovú knihu, koláž zo spoločných fotografií či napísať poviedku o spoločných zážitkoch.

Veľa užitočných rád ohľadne prípravy detí na tento dôležitý akt ponúka MUDr. Mária Jasenková s kolektívom v  „Brožúrke pre rodičov“, z ktorej vyberáme:

-Rozlúčkový rituál nám pomáha prijať nenávratnosť životnej straty. Nielen nám dospelým, ale aj deťom. Nechajte deti, aby sa sami rozhodli, či sa pohrebu zúčastnia alebo nie. Nezakazujte im to, ale ani netlačte, aby súhlasili. Ak odmietnu, môžete im citlivo navrhnúť, že na cintorín zájdete spolu neskôr. Aj malé deti smútia, pohreb môže byť aj pre ne prospešný, ak ich pripravíme na to, čo sa bude diať.

-Vysvetlite deťom vopred, kto na pohrebe bude, povedzte im, že niektorí ľudia budú plakať.

-Vysvetlite im, že zosnulý blízky už nič necíti, nič ho nebolí, nie je mu smutno, nebojí sa, nie je hladný ani smädný, že telo po smrti musí ísť do zeme.

-Ponúknite dieťaťu možnosť aktívne sa pohrebu zúčastniť, napr. zapáliť sviečku, prečítať básničku alebo modlitbu. Môže dať do truhly svoju obľúbenú hračku ako darček alebo obálku s listom ako prejav lásky.

-Ak počas pohrebu nebudete schopní byť dieťaťu oporou, poproste o to iného člena rodiny alebo známeho. Dajte dieťaťu možnosť vybrať si spoločnosť dospelého človeka. Mal by to byť niekto, s kým sa bude cítiť bezpečne a uvoľnene a koho sa nebude hanbiť spýtať sa na čokoľvek. Nenechávajte to na náhodu.

 

Až mě andělé zavolají k sobě

nechci mít na pohřbu šumaře

dám přednost, před smutečním maršem

bluesové smutné kytaře.

Předem už prosím pozůstalé lidi, nechte doma sváteční černý šat

v džínách si sedněte u mně

ať můžu s vámi zazpívat.

Že se obávám té neznámé pouti

chápejte – umřu poprvé

na světě nechávám svou touhu a lásku

duše má bude bez krve.

Až ze hřbitova půjdete někam pít

dejte si za mě taky skleničku

jenom své ženě chtěl bych říct

zůstaň pak se mnou chviličku

Koukám se do ulic, slzy mi lezou do očí

můj život končí ve hvězdách lidi se dole plahočí

měl jsem rád život bláznivej

já neměl srdce z kamene – semtam si někdo vzpomene

Až mě andělé zavolají k sobě

nechci mít na pohřbu šumaře

dám přednost před smutečním maršem

bluesové smutné kytaře.

Předem už prosím pozůstalé lidi, nechte doma sváteční černý šat

v džínách si sedněte u mně

ať můžu s vámi zazpívat.

Až mě andělé zavolají k sobě

(text piesne Až mě andělé od Petra Spáleného)