V živote každého z nás existujú veci a skutočnosti, ktorým sa nemôže vyhnúť. Nikto nemôže povedať: “Mňa sa to netýka.” Jednou z takýchto skutočností je bezpochyby smrť. Smrť je niečo, čo skôr, či neskôr postihne každého z nás. Je nevyhnutnou, veľmi osobnou ľudskou udalosťou, aj keď si to mnohokrát zámerne nechceme uvedomiť.
Smrť je v mnohých prípadoch aj úľavou, oslobodením, najmä pre trpiacich, zomierajúcich ľudí. Väčšina z nás ťažko prijíma smrť milovanej osoby a nevie sa s ňou zmieriť. Mnohým však pomáha poznanie toho, čo sa deje po smrti, iným je oporou viera v nebo, v BOHA…
Aby sme sa vyrovnali s utrpením, ktoré smrť prináša, musíme ho prežiť, prijať a nájsť jeho zmysel. Toto hľadanie je ťažké, bolestné, často zdĺhavé a plné smútku, hnevu a neistoty.
LÁSKA A SMÚTENIE :
„Smútenie súvisí s láskou. Je to cena, ktorú platíme za to, že sme mali možnosť milovať.
Smútenie je nevypočítateľné, vyčerpávajúce. Odoberá energiu a sťažuje normálne fungovanie. Bolesť prichádza vo vlnách, nadobúdame pocit, že nikdy neskončí. Kto potrebuje smútiť? Väčšina z nás. Všetci tí, ktorí prežívajú bolestnú stratu a túžia nájsť v živote opäť rovnováhu. Vdovy aj vdovci, rozvedení, obete nešťastí, ľudia z rozvrátených rodín, veteráni vojny, ťažko chorí a zomierajúci ako aj ich blízki, dospelí aj deti. Budeme ešte niekedy šťastní? Ak smútime, svet sa zdá čierny a bolestný, máme pocit, že nás už šťastie nikdy nestretne, že už nikdy nepocítime radosť. Osudy mnohých, ktorí sa nebránili smútku a neunikali bolesti, a ktorí sa rozhodli bojovať a trpezlivo prejsť procesom smútenia, dávajú nádej, že je možné radosť v živote opäť nájsť. Smútenie, ktoré nás posúva dopredu, je náročné, vyžaduje prežívanie bolesti. Je to bolestná práca, nedá sa veľmi urýchliť alebo obísť. Musíme sa najprv prepracovať k prijatiu, že náš milovaný blízky naozaj zomrel. Že nie je v nemocnici, na výlete alebo na prázdninách. Musíme pripustiť a uveriť, že sa už nikdy nevráti. Že nečaká v inej miestnosti alebo vonku, kým ho zavoláme. Toto prijatie vyžaduje čas, trpezlivosť a otvorenosť. Ten, kto sa snaží vyhnúť bolesti smútenia, alebo verí, že ju obíde, ťažko nachádza pokoj, ťažko znovu nachádza sám seba. Smútenie kladie pred nás úlohu hľadať nový zmysel a životné naplnenie. Neznamená to, že na nášho milovaného zabúdame, alebo že ho vymazávame z pamäti. Práve naopak, vďaka nemu a na jeho počesť otvárame svoje vnútro novým výzvam a sme schopní venovať im svoju energiu. Ľudia, ktorí prejdú procesom smútenia, sa stanú citlivejšími k utrpeniu druhých. Dokážu ich lepšie pochopiť a podporiť, vycítiť, čo potrebujú. Dokážu plnšie prežívať blízkosť a okamihy radosti. Dokážu si vážiť a prežívať hĺbku vzťahu, citlivo rozlišovať dôležité od nedôležitého, zmysluplné od nezmyselného. Povyrastú, stanú sa zrelšími a plnšími.
AKO SMÚTIME :
Každý z nás smúti jedinečným spôsobom. Smútenie zasahuje do všetkých oblastí života, ovplyvňuje naše telo, naše cítenie, myslenie, správanie, aj našu vieru. Hĺbka bolesti nás môže prekvapiť a zaskočiť. Bolesť sa vracia v rôznej intenzite v návaloch. Raz budeme hore, inokedy zas dolu. Niektoré dni budú ťažšie a bolestnejšie. Nevieme predpovedať, ako dlho budeme smútiť. Bolesť sa chvíľami bude vracať po celý život, ale nebude už taká silná, aby nás paralyzovala.“
(MUDr. M. Jasenková a kol.: Brožúrka pre rodičov)
Nie vždy sa nám darí úspešne prejsť obdobím smútenia. V prípade akýchkoľvek ťažkostí môžeme navštíviť psychológa či psychiatra. Danou problematikou sa zaoberá smútkové poradenstvo a smútková terapia. Cieľom smútkového poradenstva je umožniť a pomáhať nám pri uskutočňovaní jednotlivých úloh smútenia, aby sme mohli dospieť k optimálnemu riešeniu, t.j. aby sme vedeli ďalej plnohodnotne žiť aj bez stratenej milovanej osoby.
Pretože smútenie je proces a nie stav, nasledujúce úlohy vyžadujú úsilie, hoci každá strata je iná a každý ju prežívame svojim spôsobom.
„Človeku môžete vziať všetko –
– okrem jeho poslednej slobody
zvoliť si za akýchkoľvek okolností
svoj vlastný postoj ku všetkému,
čo život prináša.“
(z knihy „Hľadanie zmyslu života“ Viktora E. Frankla, ktorý prežil holocaust)